O tom, kto riadi Slovensko

Read Time:9 Minute, 11 Second
O tom, kto riadi Slovensko

Pôvodne zverejnené 15.07.2020

Začíname sériu článkov o tom, kto je kto v slovenskej vláde. Neobmedzíme sa len na členov vlády, veľa sa dá popísať aj o iných osobách, ktoré sa dostali do parlamentu na kandidátkach politických strán, a tieto strany následne vytvorili koalíciu. V tomto článku sa budeme venovať osobe, ktorá sa stala predsedom parlamentu Slovenska – Borisovi Kollárovi, predsedovi politickej strany SME RODINA.

Borisovi Kollárovi sa zvyknú pripomínať jeho mafiánske prepojenia, na čo on vždy reaguje slovami “to, že som poznal Petra Steinhübela, mám sa za to hanbiť? Z neho pokojne mohol byť výtvarník alebo misionár”. Podobne zvykne Kollár reagovať aj v prípade iných bývalých bossov podsvetia. Skúsme nevnímať to, čo hovorí Kollár (on totiž hovorí veľa a v tomto prípade úplne od veci), ale pozrieť sa na fakty.

Dokumenty tajnej služby federálneho Československa

V materiáloch Úradu na ochranu ústavy a demokracie, ktoré archivuje Ústav pamäti národa, sa nachádzajú záznamy o pašovaní drog. To, že sa archívny dokument s informáciami k osobe Boris Kollár v archíve ÚPN nachádza, potvrdil aj predstaviteľ ústavu. Len pre info, Úrad na ochranu ústavy a demokracie vznikol po zrušení Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a fungoval do roku 1991. To, že v rámci úradu aj niektorí bývalí zamestnanci ŠtB (ako už naznačoval pri svojej obhajobe Kollár), nerobí dokument ani o trochu menej vierohodným.

V  záznamoch sa spomína akým spôsobom “Žaluďova skupina” pašovala a obchodovala s drogami. Pre upresnenie, prezývku “Žaluď” používal Peter Steinhübel, jeden z bossov bratislavského podsvetia.

Drogy mali pochádzať z Turecka, pašovali sa v zaváraninových pohároch cez hraničný priechod Jarovce – Kittsee. V dokumente sa ďalej píše, že “bratislavský vekslák Peter Steinhübel zorganizoval prevoz asi 6 kg heroínu, ku ktorému došlo asi pred dvoma týždňami. K vlastnej organizácii prevozu použil svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kollára a Jána Daniša (všetko osoby zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí)”. Materiál pokračuje ďalej, ale nakoľko o tom písali aj iné médiá, nepovažujeme za potrebné citovať, nakoľko všetko podstatné už napísané bolo.

O tom, že je materiál autentický, nie je možné pochybovať, keďže autenticitu potvrdil aj Ústav pamäti národa. K vierohodnosti. Boris Kollár sa dokument snaží spochybňovať tým, že tvrdí, že v organizácii Úrad na ochranu ústavy a demokracie pracovali aj bývalí ŠtBáci. Lenže dokument o Kollárových drogových dobrodružstvách vypracoval npor. Čombor. Ústav pamäti národa ponúka možnosť pozrieť si zoznam príslušníkov ŠtB v roku 1989. Rovnaká možnosť je aj v Českej republike. Na zoznamoch žiadny npor. Čombor nie je, čo znamená, že na Úrad na ochranu ústavy a demokracie neprišiel z ŠtB.

Okrem toho npor. Čombor v roku 1990 nemohol predsa vedieť, že “drogový importér” Boris Kollár bude mať raz ambíciu stať sa predsedom parlamentu. Prečo by mal účelovo vytvárať falošné záznamy o ňom? Veď v tom čase išlo len o “poskoka veksláka Žaluďa”.

Ak pripustíme možnosť, že sa operatívec tajnej služby v roku 1990 mýlil a “omylom” dal Borisa Kollára s mafiánmi akými boli Roman Deák a Peter Steinhübel, tak bude lepšie sa pozrieť na obchodný register, ten sa hádam mýliť nebude.

Obchodný register Slovenskej republiky

V auguste 1990 vznikla spoločnosť Apex, spoločnosť s ručením obmedzeným (IČO: 00 682 314). Jej zakladateľmi boli Roman Deák, Boris Kollár, Peter Steinhübel a Ing. Milan Špeťko. V danej spoločnosti pôsobil Boris Kollár do roku 1993.

Je zaujímavé, že spoločnosť Apex sa taktiež spomína v záznamoch Úradu na ochranu ústavy a demokracie (1990). Podľa predmetného záznamu mal Deák riešiť vývoz 20 počítačov na opravu. Pritom sa tieto počítače dostali do republiky nelegálnou cestou a neboli k nim potrebné doklady. Zlegalizované mali byť cez firmu Apex, v ktorej v tom čase figuroval aj Kollár.

Roman Deák patril do zločineckého gangu Eduarda a Róberta Diničovcov. Bol zavraždený v októbri 1999 zločineckou skupinou “sýkorovci”. Z jeho vraždy bol obvinený kontroverzný podnikateľ Marek Trajter.

Peter Steinhübel – bratislavský mafiánsky boss, zastrelený v auguste 1999 v objekte bratislavských mraziarní.

Je zaujímavé, že Kollár o firme Apex tvrdí, že “no nestihli sme ani začať podnikať, a Peter z nej vystúpil”. Je faktom, že od júla 1991 už “Žaluď” nebol spoločníkom firmy Apex, v každom prípade však Kollár podnikal až do roku 1993 s “diničovcom” Deákom.

Ak berieme do úvahy terminológiu Kollára ohľadom toho, že sa “Žaluď” mohol stať “misionárom” alebo “výtvarníkom” v roku 1990, tak v roku 1996 už asi také výhliadky nemal. Napriek tomu Boris Kollár zakladá s Petrom Steinhübelom ďalšiu spoločnosť PRESSBURG Invest spol. s r.o. (IČO: 35 687 819). Firma bola zapísaná do obchodného registra v apríli 1996. V júni 1997 Kollár previedol svoj podiel na “Žaluďa”. A len podotýkame, že kým v roku 1990 sa o Steinhübelovi dalo hovoriť ako o úspešnom vekslákovi, či dovozcovi tvrdých drog na Slovensko, tak v rokoch 1996 – 1997 už išlo o mafiána najhrubšieho zrna.

Aby toho nebolo málo, Boris Kollár mal prepojenia aj s inými mafiánskymi skupinami. Odporúčame si pozrieť pozorne výpis z obchodného registra na spoločnosť SOLISKO ŠPORT, a.s. (IČO: 35 741 864). Boris Kollár v tejto spoločnosti pôsobil od 10.03.1999 do 18.01.2000. Spoločne s ním v danej firme pôsobili nasledovné osoby:

Martin Findura – figuroval vo viacerých firmách spoločne s príbuznou Ondreja Žembu – Máriou Žembovou (napr. TRIFIT INVEST). S Ondrejom Žembom spoluvlastnil firmu ALTENDORF, s.r.o. . V prípade Ondreja Žembu ide o bossa podtatranského podsvetia, umrel v novembri 2019.

František Lefler – ani tento bratislavský podnikateľ nemal / nemá ďaleko k podsvetiu. Figuroval s Kollárom vo viacerých firmách, prípadne s matkou Borisa Kollára. Napríklad v spoločnosti LOTOS – PAPER’S s.r.o. figuroval spoločne s Ivom Ružičom a Jozefom Surovčíkom. Ivo Ružič bol / je členom vedenia zločineckej skupiny “Takáčovci”. Čelil niekoľkým pokusom o atentát. V roku 2014 bol políciou stíhaný v kauze “Tiché víno”. Jozef Surovčík patril rovnako medzi bossov “Takáčovcov”. Bol zavraždený v roku 2003.

Františka Leflera spájajú s Borisom Kollárom aj dva prípady “zmiznutých” osôb, na ktoré sa samozrejme Kollár podľa vlastných vyjadrení už nepamätá. Tu sa odvolám na článok Petra Tótha. Citujem:

“Boris Kollár bol spoločníkom a konateľom firmy GOIMPEX, s. r. o. . Táto spoločnosť bola zase spoluvlastníkom firmy SKI & Co. spol. s r. o., zapísaná do obchodného registra 26. marca 1996, vymazaná 22. novembra 2010. Ďalším spoločníkom SKI & Co. bol istý František Lefler a spolu s Borisom Kollárom boli jej konateľmi až do 23. marca 1997. Po tomto dátume bol jediným spoločníkom a konateľom firmy SKI & Co Mirko Binka. Na tom by nemuselo byť nič zlé, keby nebol pán Binka približne 20 rokov nezvestný. Problém spočíva predovšetkým v tom, že biele kone bezprostredne alebo krátko po tom, ako sú na nich prepísané firmy aj s dlhmi, miznú. Presne to sa stalo s Mirkom Binkom a dnes už nikto neverí, že je medzi živými.

V blízkosti Borisa Kollára sa pohyboval ďalší profesionálny biely kôň. Volal sa Michal Hajtman. Bol nastrčený do 15 obchodných spoločností, z toho tri priamo súviseli s predsedom strany SME RODINA: LD & Co., spol. s r. o.; SKI CENTRUM DONOVALY, s.r.o.; SNOWTECH, s. r. o. . Je zaujímavé, že spoločníkom firmy LD & Co. boli nielen Boris Kollár a Michal Hajtman, ale aj František Lefler, ktorého už poznáme zo spoločnosti SKI & Co., a teda z príbehu neboráka Binku. LD & Co. mala navyše majetkový podiel vo firme SNOWTECH. Na prípade Michala Hajtmana je pozoruhodné, že aj on je od konca 90. rokov nezastihnuteľný. Nikto síce nenahlásil jeho nezvestnosť, nebolo začaté pátranie po zmiznutej osobe, nikomu nechýba, ale nie je možné nikde ho nájsť, ani sa s ním nejako skontaktovať. Podľa informácií Ďatel.sk bol pán Hajtman vylákaný do zahraničia pod zámienkou dovolenky, z ktorej sa viac nevrátil. Je vysoko pravdepodobné, že rovnako ako mnohé ďalšie biele kone, aj on bol závislý od drog, takže si nebol plne vedomý toho, aké právne dokumenty podpisuje”.

Záujem predstavuje aj fakt, že Boris Kollár v predstavenstve spoločnosti SOLISKO ŠPORT nahradil osobu menom Milan Erd. Erd (prezývka “Sližo”) patril do zločineckej skupiny Diničovcov, bol zavraždený v roku 1998. S Borisom Kollárom ho spája aj iná kauza. Diničovci Milan Erd a Jozef Bačík čelili obžalobe z vydierania podnikateľa Martina Suchára. Pod hrozbou znásilnenia manželky a napichania drog dcére Diničovci v období od apríla do mája 1997 mali Suchára obrať o majetok a musel im odovzdať aj motorku Harley Davidson. Pritom napokon motorka skončila u Borisa Kollára. Ten na súde v roku 2007 ako svedok vypovedal, že si ju kúpil od známeho. Predsedníčka senátu pritom jeho svedectvo vyhodnotila ako neprijateľné, keďže motorka bola na podnikateľa prepísaná priamo Suchárom. Čo znamená, že Boris Kollár sa priamo podieľal na “výpalníctve”.

Ľubor Jajcaj – člen zločineckej skupiny “Takáčovci”. Je známy napríklad z prípadu, ktorý sa uskutočnil v februári 2005 v Petržalke, keď spoločne so svojím synom Martinom fyzicky zaútočili na 26 ročného Michala Horeckého. Podľa obžaloby Horeckého kopali, bili päsťami, udierali mu hlavu o zľadovatelú zem a aj mu po hlave dupali. Obaja muži napadli aj kamaráta Horeckého. Prípad na súde bol sprevádzaný častými odročeniami. Verdikt padol až v roku 2018. Martina Jajcaja odsúdil Krajský súd v Bratislave na 13 rokov za vraždu. Jajcaj starší (Ľubor) sa trestu vyhol, nakoľko v roku 2007 umrel na rakovinu.

Ide len o časť prepojení Borisa Kollára na organizovaný zločin, v obchodnom registri sa dá toho nájsť podstatne viac.

 

Fotky Borisa Kollára s predstaviteľmi podsvetia

Tu niet čo dodať, fotky hovoria samé za seba. Jedine, že kým z vyššie uvedených informácií už vieme, že Boris Kollár mal blízko k zločineckej skupine “Diničovci”, k bossovi Petrovi Steinhübelovi a ku skupine Takáčovcov, tak fotky ho usvedčujú aj z prepojenia na zločineckú skupinu “Piťovci”.

 

Ako Aktuality.sk kryli Borisa Kollára v ďalšej kauze

Aktuality.sk dňa 23.01.2020 zverejnili článok “Kočnerov trezor skrýval aj materiál od elitných policajtov“. Kto chce, nech si prečíta celý článok, v krátkosti to zhrnieme, nakoľko Aktuality.sk nie sú jediným vlastníkom tohto dokumentu. Ide o dokument z februára 2008 a pochádza z Úradu boja proti korupcii. Smeroval na Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Išlo o podozrenie z vydierania. Aktuality.sk podrobne rozpísali o čom bol dokument, ale ZATAJILI MENO POLITIKA, ktorého sa týkal. Dokument informuje o vydieračoch, ktorí mali byť členmi bezpečnostnej služby z okolia “jedného zo súčasných politikov”. Tieto osoby mali vydierať víťazov speváckej šou Superstar a výhercov v štátnej lotérii Tipos.

Ako sme už spomínali, Aktuality.sk utajili meno politika, ktoré sa v predmetnom dokumente tiež nachádza. Nebudeme čitateľov napínať, ide o Borisa Kollára, dokonca sa v dokumente uvádza, že VYDIERAČI SA V OBDOBÍ 2006 A 2007 PREMIESTŇOVALI NA AUTOMOBILE, KTORÝ BOL REGISTROVANÝ NA MATKU BORISA KOLLÁRA – ANNU GOGOVÚ!

 

Pri tomto všetkom už len ako detské hrátky pôsobia dobrodružstvá a komunikácie Borisa Kollára s mladými dievčatami, či transsexuálmi. Za pripomenutie stojí aj to, že patrí medzi osoby, ktoré si nielen písali s momentálne neprávoplatne odsúdenou Alenou Zsuzsovou (objednávka vraždy Bašternáka), ale sa s ňou aj osobne stretli. Ako sám priznáva, “dal jej aj nejaké peniaze”… .

Tým, že sa Boris Kollár stal predsedom parlamentu, sa Slovensko zaradilo na úroveň 90. rokov v Rusku či Bulharsku, keď predstavitelia organizovaného zločinu prenikli hlboko do štruktúr štátnej moci.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

19 0
Happy
Happy
0 %
Sad
Sad
0 %
Excited
Excited
0 %
Sleepy
Sleepy
0 %
Angry
Angry
0 %
Surprise
Surprise
100 %

Average Rating

5 Star
0%
4 Star
0%
3 Star
0%
2 Star
0%
1 Star
0%

2 thoughts on “O tom, kto riadi Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *