Ako sa žena dokázala vzoprieť Lipšicovmu komandu

Read Time:16 Minute, 10 Second
Ako sa žena dokázala vzoprieť Lipšicovmu komandu

Rozhodli sme sa zverejniť list už bývalej šéfky tímu na prešetrovanie výpovedí kajúcnikov vyšetrovateľky  Diany Santusovej, nakoľko pravdivé informácie sa na Slovensku zvyknú strácať.

 

mjr. Mgr. Diana Santusová, trvale bytom Holíčska 19, Bratislava, vyšetrovateľka PZ oddelenia vyšetrovania odboru inšpekčnej služby Západ útvaru inšpekcie Úradu inšpekčnej služby

 

Vážený pán podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

dovoľujem si obrátiť sa na Vás z pozície bývalej vedúcej špecializovaného vyšetrovacieho tímu zriadeného v pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby, nakoľko osobne považujem za podstatné informovať Vás, ako popredného predstaviteľa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, o všetkých rozhodných skutočnostiach spojených s činnosťou mnou vedeného špecializovaného vyšetrovacieho tímu v médiach znevažujúco označovaného špeciálnym prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry ako “antitím”.

Úvodom chcem poznamenať, že všetky svoje služobné povinnosti sme ako špecializovaný vyšetrovací tím, teda ja ako vedúca uvedeného tímu a všetci v tom čase mnou vedení členovia tímu, ktorými boli príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na Úrade inšpekčnej služby, ako aj príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru, vykonávali výlučne v súlade so zákonom a v jeho medziach. Vždy som si ctila a ctím službu štátu a bola som čestným, vzorným a disciplinovaným vyšetrovateľom PZ.

Rovnako uvádzam, že odmietam vytváranie obrazu o konflikte v bezpečnostných zložkách štátu, čoho dôkazom je napokon aj zloženie uvedeného špecializovaného vyšetrovacieho tímu, ako aj bezproblémová spolupráca s inými bezpečnostnými zložkami. Na rozdiel od iných, som nikdy nedelila a ani nedelím ľudí podľa toho, v ktorom bezpečnostnom orgáne štátu pôsobia alebo pôsobili. Mám však za to, že za predpokladu, že existujú dôvodné podozrenia z nezákonného postupu civilných osôb, ako aj niektorých príslušníkov alebo bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek štátu, mali by byť tieto konania objektívne preverené a zistené, či nimi nedošlo k spáchaniu trestného činu, kde v kladnom prípade by malo prísť k odhaleniu páchateľa, resp. páchateľov, čo je napokon účelom trestného konania v každom právnom štáte.

O to viac sú pre mňa zarážajúce udalosti ostatných dní, ktoré ma presvedčili o účelovosti konania viacerých osôb, ktorých cieľom je zmariť trestné konanie vedené predmetným špecializovaným vyšetrovacím tímom. V prvom rade chcem poukázať na prinajmenšom zarážajúce konanie dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby pplk. JUDr. Petra Scholtza, PhD., ktorého prioritným cieľom od nástupu do uvedenej funkcie bolo získavať informácie o priebehu tímom vedeného trestného konania a toto konanie mariť akýmkoľvek spôsobom. Aj napriek prísľubu (žiaľ deklarovanému len v teoretickej rovine) poskytnutia materiálno-technického a finančného zabezpečenia pre bezproblémovú činnosť tímu zo strany ministra vnútra Slovenskej republiky, menovaný sabotoval činnosť tímu, kde napríklad opakovane namietal vykonávanie štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru zaradenými v tíme nad rámec základného času služby v týždni, čo menovaný odôvodňoval nedostatkom finančných prostriedkov. Uvedené vyústilo až do stavu, že nakoniec sám menovaný dočasne poverený riaditeľ úradu ústne úkoloval vrátnikov v budove situovanej na adrese Mlynské Nivy 61 v Bratislave, aby ho o každom príchode príslušníkov Policajného zboru mimo pracovnej doby telefonicky ihneď informovali a to v akomkoľvek čase (takéto niečo sa v rámci Úradu inšpekčnej služby nikdy nedialo a nikdy nebolo nikomu bránené v tom, aby slobodne pracoval). Za zásadne účelové a tendenčné považujem konanie menovaného, ktorým dal ústny pokyn na montáž technického prostriedku vyhotovujúceho zvukovo-obrazové záznamy bez môjho súhlasu alebo súhlasu akéhokoľvek na to oprávneného subjektu do mojej kancelárie absurdne dôvodiac “ochranou predmetného spisu, aby ho niekto neukradol”. Uvedené považujem za zarážajúce najmä preto, že v danom priestore sú vykonávané všetky s predmetným trestným konaním súvisiace procesné úkony, vrátane výsluchov svedkov a taktických porád špecializovaného vyšetrovacieho tímu. K uvedenému úkonu napokon nedošlo len vďaka včasnému získaniu operatívnych poznatkov a poukázaniu na protiprávnosť uvedeného konania zo strany mojej osoby.

Operatívne poznatky zabezpečené tímom zároveň poukazujú však aj na ďalšie závažné skuotčnosti a to napríklad na to, že menovaný koordinoval moje odvolanie z pozície vedúcej špecializovaného vyšetrovacieho tímu v spolupráci s vybranými príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ktorí môžu mať dôvodné obavy z postupu vyšetrovania špecializovaným vyšetrovacím tímom pod mojím vedením a ním zabezpečených dôkazov, pričom sa jedná práve o podozrivé osoby. S uvedenými osobami menovaný dokonca dohadoval aj postup vo veci účelového iniciovania polygrafického vyšetrenia mojej osoby na detektore lži, kde je potrebné zdôrazniť, že sa to odohralo v čase, keď ešte neprebehol moj pracovný pohovor, až výsledky ktorého podľa tvrdenia dočasne povereného riaditeľa úradu neboli dostačujúce, a preto rozhodol, že ma posiela na spomínaný detektor lži, aby odstránil (údajné) pochybnosti o mojej pravdovravnosti, s ktorými ma do dnešného dňa neoboznámil. Je prinajmenšom zarážajúce, že teda ešte pred týmto pracovným pohovorom s dočasne povereným riaditeľom úradu bol tento na ďalšom postupe dohodnutý práve s osobami, ktoré sú dôvodne podozrivé zo spáchania trestnej činnosti v trestnej veci, ktorá bola vyšetrovaná špecializovaným vyšetrovacím tímom, čo už nie je možné ďalej prehliadať.

Uvedené polygrafické vyšetrenie, ktoré nemá oporu v zákone a ktoré iniciovali práve podozriví príslušníci Policajného zboru v snahe zdiskreditovať moju osobu akýmkoľvek spôsobom, považujem len za jeden z ďalších prostriedkov menovaného ako sa oboznámiť s obsahom vyšetrovacieho spisu, ktorý tvoria aj utajované skutočnosti rôznych stupňov utajenia, a zároveň ako spomaliť, resp. zastaviť činnosť tímu, keďže moje “dočasné vylúčenie” z tímu je podmienené vykonaním tohto vyšetrenia, čo taktiež nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Takýto postup zásadne odmietam, nakoľko by som sa tým dopustila protiprávneho konania na úseku ochrany utajovaných skutočností a možného marenia ďalšieho vyšetrovania v predmetnej trestnej veci.

Rovnako disponujem informáciou, že menovaný v spolupráci s uvedenými podozrivými osobami zabezpečil vyhotovenie dokumentu “opatrenia” umožňujúceho vedenie trestného konania národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru minimálne vo vzťahu k mojej osobe a prípadne proti ďalším členom tímu, ktorý dokument menovaný ako oprávnená osoba následne aj schválil, resp. poskytol k nemu kladné stanovisko. Toto konanie pod účelovým dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR má byť podľa mojich informácií vedené inými vyšetrovateľmi národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ako tými, s ktorými menovaný tento postup koordinoval, preto, aby nevzniklo podozrenie z účelového a zaujatého konania motivovaného pomstou týchto s menovaným spolupracujúcich vyšetrovateľov z pracovnej skupiny Očistec. Uvedené je však opäť v rozpore so skutočnosťou, nakoľko konanie vedené proti mojej osobe, resp. proti špecializovanému vyšetrovaciemu tímu koordinujú a vedú preukázateľne práve podozriví príslušníci z pracovnej skupiny Očistec a to navyše aj v čase, keď vyšetrovateľ, ktorý má toto konanie oficiálne pridelené, nevykonáva štátnu službu, ale má voľno a nachádza sa doma. Podozriví príslušníci Policajného zboru z pracovnej skupiny Očistec, ktorí vedú uvedené trestné stíhanie, v súčasnosti intenzívne zabezpečujú vykonštruované dôkazy, ktorých cieľom je účelová diskreditácia mojej osoby a postupu špecializovaného vyšetrovacieho tímu. Zároveň disponujem informáciou, že tieto osoby na základe takto nezákonne zabezpečených a vykonštruovaných dôkazov plánujú tendenčné vznesenie obvinenia vo vzťahu k mojej osobe, ako aj ďalším členom daného špecializovaného vyšetrovacieho tímu, a to všetko len z dôvodu, že sme realizovali svoje práva a povinnosti vyplývajúce nám zo zákona, teda vyšetrovali skutočne dôvodné podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ktoré sa postupne začínali potvrdzovať, čo u podozrivých príslušníkov Policajného zboru, prípadne iných im nápomocných osôb mohlo vzbudiť veľké obavy a iniciovať tak ich snahu o účelové zvrátenie tejto vzniknutej situácie s cieľom zmariť ďalšie vyšetrovanie vo veci aj takýmto za normálnych okolností nepochopiteľným, neuveriteľným a v právnom štáte absolútne neakceptovateľným spôsobom.

Vážený pán podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, mojim cieľom nikdy nebolo mariť akékoľvek trestné konanie, rovnako sa ako drvivá väčšina čestných vyšetrovateľov zaradených na akomkoľvek útvare Policajného zboru stotožňujem s názorom, že každý páchateľ trestného činu by mal byť potrestaný v rámci spravodlivého konania vedeného v súlade so zákonom. V tejto súvislosti si dovoľujem apelovať na vyššie uvedené kondicionality trestného konania, ktoré by v žiadnom prípade nemalo byť vedené v zmysle machiavelistického “účel svätí prostriedky”. Práve zistenia mnou vedeného špecializovaného tímu poukazujú na slepú dôveru niektorých vyšetrovateľov PZ v inštitút tzv. kajúcnika a rezignáciu na vykonávanie akýchkoľvek iných dôkazov po zabezpečení svedeckých výpovedí tzv. kajúcnikov. Práve jedna z týchto osôb a to Csaba D. priznala svoju vinu a usvedčila z uvedeného konania ďalších dvoch obvinených Petra P. prezývaného “Tiger” a Mateja Z. prezývaného “Zemák”. Podotýkam, že menovaní sú aj napriek enormnej snahe mnou vedeného vyšetrovacieho tímu v súčinnosti s mobilnou zásahovou jednotkou Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance stále na úteku, a to výlučne v dôsledku účelového prerušenia akcie smerujúcej k ich zadržaniu zo strany prezidenta Policajného zboru, ktorý pravdepodobne s poukazom na mediálne odprezentované informácie konal v spolupráci s ministrom vnútra Slovenskej republiky.

Na tomto mieste by som ešte doplnila, že prezident Policajného zboru sa verejne vyjadril, že pokyn k prerušeniu akcie vydal preto, že o zásahu nevedel riaditeľ Úradu inšpekčnej služby a celú situáciu som spôsobila ja “nerešpektovaním interných právnych predpisov”, čo je objektívne v absolútnom rozpore so skutočnosťou, keďže z mojej strany nedošlo k žiadnemu porušeniu interného právneho predpisu. Žiaden interný predpis mi totiž neprikazuje informovať o policajnej akcii riaditeľa úradu a navyše traja moji priami nadriadení v rámci odboru inšpekčnej služby Západ boli preukázateľne o vykonaní policajnej akcii informovaní vopred, keďže boli požiadaní o schválenie žiadosti o nasadenie už spomínanej mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, kde však schválenie tejto žiadosti odmietol tak ako riaditeľ odboru, tak aj jeho zástupca a nakoniec predmetnú žiadosť schválil až vedúci oddelenia vyšetrovania odboru inšpekčnej služby Západ, čo však nebolo v rozpore s Pokynom Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru z 15. mája 2014 o činnosti mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance č. 17 / 2014 (deň po vykonaní policajnej akcie došlo k jeho zmene a doplneniu v skrátenom pripomienkovom konaní tak, aby už nebolo možné zo strany Úradu inšpekčnej služby vykonať ďalšiu policajnú akciu v súčinnosti s danou mobilnou zásahovou jednotkou bez toho, aby o tom prezident Policajného zboru nevedel, ako aj k zmene, ktorou je presne špecifikované, že žiadosť o nasadenie tejto jednotky môže schváliť už len riaditeľ alebo zástupca útvaru, ktorý žiada o nasadenie), na základe čoho je zrejmé, že prezident Policajného zboru takýmto spôsobom len účelovo zakrýva svoje protiprávne konanie a zavádza verejnosť nepravdivými informáciami, keďže ak by som tento pokyn mala pri schvaľovaní žiadosti mojím priamym nadriadeným a to vedúcim oddelenia vyšetrovania skutočne porušiť, prečo bolo potrebné tento pokyn urgentným spôsobom v skrátenom pripomienkovom konaní meniť deň po vykonaní policajnej akcie s odôvodnením, že je potrebné zabezpečiť jednotný vstup schvaľovania nasadenia určených policajtov tejto mobilnej zásahovej jednotky a zasielania žiadostí o nasadenie týchto policajtov. Navyše zdôrazňujem, že zastávam názor, že prezident Policajného zboru nemá absolútne žiadne kompetencie kontrolovať a hodnotiť postup vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, keďže organizačne tento vyšetrovateľ PZ v žiadnom prípade nespadá pod jeho právomoci a zároveň je potrebné spomenúť, že samotná akcia prebiehala pod jednotným velením, kde veliteľom tejto policajnej akcie som bola výlučne ja a nie prezident Policajného zboru, v dôsledku čoho nemal oprávnenie zasahovať do priebehu tejto policajnej akcie a zastaviť činnosť mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, v súčinnosti s ktorou táto policajná akcia prebiehala.

Zároveň sa k tejto prinajmenšom pozoruhodnej situácii verejne vyjadril aj sám minister, ktorý svoje konanie, teda zisťovanie, či Úrad inšpekčnej služby vykonáva nejakú policajnú akciu, odôvodňuje z môjho pohľadu úplne nepochopiteľne tým, že ho údajne v utorok tj. dňa 20.07.2021 kontaktovali v skorých ranných hodinách novinári, ktorí sa dopytovali na našu činnosť, kde takéto vysvetlenie situácie nemožno charakterizovať inak ako scestné, nelogické a v rozpore s doteraz deklarovaným tvrdením, že: “Polícia má rozviazané ruky”. Na tomto mieste mi nedá poukázať na závažnú skutočnosť, že disponujem overenými informáciami, že už vo večerných hodinách v piatok tj. dňa 16.07.2021, ako aj opakovane počas pondelka, tj. dňa 19.07.2021 prebiehala zo strany prezidenta Policajného zboru skutočne intenzívna snaha zisťovať, ktorú zásahovú jednotku má špecializovaný vyšetrovací tím Úradu inšpekčnej služby “dohodnutú” pre mediálne avizovanú policajnú akciu, pričom prostredníctvom všetkých riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru túto informáciu zisťoval v súvislosti s plánovaným nasadením niektorého z pohotovostných policajných útvarov, ale “žiaľ” alebo “našťastie” nedopatrením na mobilnú zásahovú jednotku Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance prezident Policajného zboru zabudol. Čo sa ešte týka neustále opakovanej frázy popredných predstaviteľov Policajného zboru, ako aj samotného ministra vnútra Slovenskej republiky, že: “Polícia má rozviazané ruky”, si dovolím tvrdiť, že v tejto súvislosti minister poukazoval s najväčšou pravdepodobnosťou iba na národnú kriminálnu agentúru Prezídia Policajného zboru, pri ktorej niet žiadnych pochýb o ich samostatnosti a neobvykle silnej podpore či už Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo samotného prezidenta Policajného zboru, o čom svedčí nielen silné materiálno-technické, finančné, ale aj personálne zabezpečenie, o ktorom v prípade špecializovaného vyšetrovacieho tímu, ktorý som viedla ja, nemožno ani len uvažovať. Na tomto mieste poukazujem na minimálne neštandardný vozový park pridelený pracovnej skupine Očistec (jedná sa o služobné motorové vozidlá, aké majú bežne pridelené len najvyšší predstavitelia Policajného zboru, priťčom tieto im boli pridelené údajne priamo ministrom vnútra Slovenskej republiky, avšak na základe ústnej požiadavky mňa ako vedúcej tímu o pridelenie jedného a to akéhokoľvek služobného motorového vozidla pre potreby tímu, ktorý som viedla, do dnešného dňa vyhovené zo strany ministra vnútra Slovenskej republiky), na bezproblémové a opakované rozširovanie tejto pracovnej skupiny o nových členov (v tíme, ktorý som viedla, toto ani na požiadanie možné nebolo), ako aj na finančné náležitosti (v tíme, ktorý som viedla, bol problém aj s preplatením skutočne odpracovaných hodín nad rámec základného času služby, nie to ešte s príplatkami, ktorými sa príslušníci Policajného zboru z pracovnej skupiny Očistec radi chvália).

Ďalej považujem za podstatné uviesť, že poznatky zadovážené vo forme dôkazov práve špecializovaným vyšetrovacím tímom preukazujú, že jedinou motiváciou osoby Peter P. na jeho dlhodobú spoluprácu v tak neštandardnom rozsahu s orgánmi činnými v trestnom konaní je predovšetkým jeho obrovská snaha o vyhnutie sa trestnému stíhaniu vo veci jeho ekonomickej trestnej činnosti páchanej v enormnom rozsahu a to žiaľ preukázateľne aj v spolupráci s niektorými príslušníkmi Policajného zboru, ktorí vo veciach páchania jeho trestnej činnosti účelovo nekonajú, prípadne ho o konaní vopred informujú a koordinujú ho s ním tak, aby výsledkom trestného konania v žiadnom prípade nebolo objasnenie ním páchanej trestnej činnosti.

 

Vážený pán podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti si Vás úctivo dovoľujem požiadať o vykonanie opatrení vo Vašej pôsobnosti smerujúcich k odstráneniu uvedeného protiprávneho stavu, ktorý nastal. V tejto súvislosti chcem ešte poukázať na skutočnosť, že všetky tri vyšetrovacie spisy, ktoré som mala ako vedúca špecializovaného vyšetrovacieho tímu pridelené, mi boli odňaté bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a boli pridelené inému vyšetrovateľovi PZ, čo považujem v danej situácii za absolútne neakceptovateľné. Na takýto postup musia existovať závažné dôvody, kde zastávam názor, že odňatie spisu môže nastať len v troch prípadoch a to na základe písomného rozhodnutia dozor vykonávajúceho prokurátora, alebo so súhlasom samotného konajúceho vyšetrovateľa PZ napríklad pri enormnej pracovnej zaťaženosti alebo v prípade, ak vyšetrovateľ PZ rozhodne o svojej zaujatosti. V súvislosti s odňatím vyšetrovacích spisov mojej osobe, ako vedúcej špecializovaného vyšetrovacieho tímu nedošlo ani k jednému zo spomínaných prípadov, dokonca som nevidela ani žiadne písomné rozhodnutie, či pokyn k odňatiu týchto vyšetrovacích spisov mne ako vyšetrovateľke PZ zo strany dočasne povereného riaditeľa úradu, ktorý na takéto konanie nemal žiadne oprávnenie, pričom podotýkam, že vykonanie polygrafického vyšetrenia pravdovravnosti nemôže byť dôvodom na “dočasné” odňatie vyšetrovacieho spisu a to najmä v prípade, ak dozor vykonávajúci prokurátor v mojom konaní nezistil žiadne pochybenia a moje konanie vyhodnotil ako zákonné.

Zároveň v tejto súvislosti poukazujem aj na tú skutočnosť, že ešte v čase, keď som vykonávala pozíciu vedúcej tímu, teda nebola som odvolaná z tejto pozície, bol rozkazom do tejto pozície ustanovený iný vyšetrovateľ PZ, kde až deň po vydaní tohto rozkazu som bola z tímu vylúčená ja a to bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu. Vedúcim tímu bol najprv ustanovený môj kolega Adrián S., ktorý s predmetným trestným konaním nemal nič spoločné a nemal absolútne žiaden prehľad o tom, čo je predmetom daného nielen skutkovo, ale aj právne náročného prípadu. Účelom tohto výberu nového vedúceho tímu bola z môjho pohľadu s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou práve snaha o spomalenie, resp. úplné zmarenie predmetného trestného konania. Následne ešte v deň ustanovenia nového vedúceho špecializovaného vyšetrovacieho tímu zistil dočasne poverený riaditeľ úradu, že tento bol v minulosti istým videozáznamom odprezentovaným na internete zdiskreditovaný a teda zistil, že by tento jeho výber nového vedúceho tímu nebol zrovna “šťastný” a tak začal hľadať iného kolegu, ktorý by bol ochotný prevziať túto zdopovednosť a stať sa novým vedúcim špecializovaného vyšetrovacieho tímu, čo odmietol, navyše aj napriek ponuke zvýšenia osobného príplatku, každý jeden môj oslovený kolega, kde svoju rolu zohráva bezpochyby aj strach z účelovej a verejnej doskreditácie, ktorú všetci moji kolegovia za posledné obdobie v súvislosti s mojou osobou registrujú a vnímajú ju veľmi negatívne. Dokonca mám vedomosť, že s touto ponukou stať sa vedúcim špecializovaného vyšetrovacieho tímu bol oslovený aj môj aktuálny vedúci oddelenia vyšetrovania, ktorý túto ponuku samozrejme odmietol tiež, keďže nie je rádovým vyšetrovateľom PZ, ale funkcionárom v rámci odboru. V podstate už aj z tohto pomerne priehľadného a zároveň zúfalého postupu je zrejmé, že jediným cieľom dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby bolo a stále je odstavenie mojej osoby ako vyšetrovateľky PZ z vykonávania dokazovania v tejto trestnej veci, teda vylúčenie mojej osoby z predmetného špecializovaného vyšetrovacieho tímu (aj napriek tomu, že všetci členovia špecializovaného vyšetrovacieho tímu môj návrat do tohto tímu od dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby osobne žiadali) a to predovšetkým preto, že toto konanie som viedla od samého začiatku, mám prehľad o prepojeniach medzi osobami v ňom vystupujúcimi v akomkoľvek postavení, a poznám všetky súvislosti, ktoré sú pre úspešné ukončenie tohto prípadu, resp. pre jeho úspešné vyšetrenie bez akýchkoľvek prieťahov a spomalenia potrebné.

Laicky a v skratke si dovolím tvrdiť, že sme sa ako tím pod mojím vedením dostali ďalej ako to „niekomu“ vyhovuje a zámerom konania určitých osôb je len to, aby som v tejto činnosti nepokračovala, pričom je úplne jedno, kto iný to bude, podstatné je len to, aby som to nebola ja, keďže z logiky veci je zrejmé, že zorientovať sa v tejto náročnej a spletitej problematike nie je vôbec jednoduché a vyžaduje to množstvo času a odhodlania a to predovšetkým, ak s danou vecou niekto nepracuje od samého začiatku, resp. ak s danou vecou ešte neprišiel ani do kontaktu a nepozná obsah tohto už teraz pomerne rozsiahleho vyšetrovacieho spisu. Práve preto chcem aj naďalej pokračovať v už začatej avšak z dôvodov daných nie na mojej strane nedokončenej práci. Som presvedčená, že Slovenská republika je ešte aj naďalej právny štát, v ktorom by mala platiť vláda práva a nie bezprávie vytvárané skupinou právny poriadok porušujúcich osôb. Z uvedeného dôvodu sa preto, vážený pán podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, s dôverou obraciam na Vás.

Mojim želaním je pokračovať v práci uvedeného špecializovaného vyšetrovacieho tímu s cieľom objektívneho zistenia skutočného stavu veci a spravodlivého a predovšetkým zákonného potrestania páchateľov trestnej činnosti a to bez akýchkoľvek protiprávnych podmienok. Aj keď vzhľadom na verejnú účelovú diskreditáciu mojej osoby by prirodzenou reakciou mohlo byť rezignovanie na akékoľvek aktivity smerujúce k opätovnému zaradeniu sa do činnosti špecializovaného vyšetrovacieho tímu, avšak vždy som sa ako právnik s prirodzeným zmyslom pre spravodlivosť riadila heslom: „Fiat iustitia, et pereat mundus“.

Vážený pán podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, dovoľte mi informovať Vás, že list rovnakého znenia bol odoslaný aj prezidentke Slovenskej republiky, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi vlády Slovenskej republiky, ako aj ďalším popredným predstaviteľom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Predmetnými informáciami vrátane dôkazového materiálu disponuje už aj krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ako aj generálny prokurátor Slovenskej republiky.

S úctou

mjr. Mgr. Diana Santusová

 

BEZ KOMENTÁRA…

10 0
Happy
Happy
0 %
Sad
Sad
0 %
Excited
Excited
0 %
Sleepy
Sleepy
0 %
Angry
Angry
0 %
Surprise
Surprise
0 %

Average Rating

5 Star
0%
4 Star
0%
3 Star
0%
2 Star
0%
1 Star
0%

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *